utorok 30. augusta 2011

Postup výroby mydla metódou za tepla


Čo to je metóda za tepla?

Pri tomto postupe výroby mydla sa na rozdiel od metódy výroby za studena mydlová zmes dodatočne zahrieva počas celého procesu zmydelňovania, čo umožňuje celému procesu prebehnúť rýchlejšie (cca 3 hodiny) a kontrolovane.

V podstate platí, že ktorýkoľvek recept na výrobu nepriesvitného pevného mydla za studena môže byť vyrobený metódou za tepla a naopak. Neplatí to pre priesvitné pevné a tekuté mydlá.


Výhody oproti studenému procesu
  • Fáza stopy je takisto menej kritická než za výroby za studena, pretože esenciálne oleje i farbivá pridávame až na úplný koniec zmydelnenia. Preto nás nečakajú ani potenciálne nepríjemné prekvapenia v podobe nečakane vyblednutých farieb, či nevýraznej vône, pretože naša nová farba/vôňa nebola v dostatočnom množstve, prípadne dostatočne odolná, aby vydržala 24 hodín procesu saponifikácie, ako sa niekedy stáva pri studenom procese.
  • Takisto spotrebujeme menšie množstvo farieb a esenciálnych olejov, ale pozor, pri pridaní esenciálnych olejov treba dávať pozor a počkať, kým hmota vychladne na teploty menšie než je hodnota pri ktorej sa daný esenciálny olej vyparuje.
  • Pretože mydlo je zneutralizované už na konci mydlotvornej reakcie, môžete mydlo vyskúšať hneď po vybratí z formy - takéto čerstvé mydlo má ale stále nízku životnosť, pretože sa z neho ešte neodparilo dosť vody na to, aby dostatočne stvrdlo a bolo odolné.

Nevýhody tejto metódy sú
  • Musíme asi dve až štyri hodiny (v závislosti od typu mydla ktoré vyrábame) hrniec s menšími, či väčšími prestávkami pozorovať. Proces je teda časovo náročný z toho pohľadu, že vyžaduje našu prítomnosť (nemusíme stáť pri hrnci stále, ale treba ho kontrolovať a premiešavať cca každých 20-30 minút)
  • V prípade, že robíme mydlo pevné a nepriesvitné, mydlová hmota je pri vylievaní do foriem obvykle hustá a do foriem ju skorej premiestňujete za pomoci lyžice, než lejete, čo môže vadiť, ak chcete vytvoriť rôzne vírivé vzory,  na ktoré potrebujete tekutú mydlovú hmotu.

Aké mydlo vyrobíme procesom za tepla?
  • Pevné nepriehľadné
  • Pevné priehľadné
  • Tekuté mydlo/šampón nepriehľadné
  • Tekuté mydlo/šampón priehľadné
  • Rozpustiteľnú mydlovú hmotu pre melt&pour metódu.


POSTUP

    Toto je môj pomalý hrniec do ktorého som investovala a neľutujem.
  1. Prvé kroky, až po fázu stopy, spoločné s procesom výroby za studena. Odkazujem Vás teda na tento postup, kde je všetko vysvetlené podrobne. Hlavný podstatný rozdiel je nutnosť použitia hrnca pretože hmota sa bude následne zahrievať (vo vodnom kúpeli na šporáku, prípadne v rúre). Zahrievanie mydlovej hmoty musí byť konštantné a dlhodobé (na slabšom ohni, prípadne pri nízkej teplote rúry), preto sa priamo ponúka možnosť použiť pomalý hrniec (anglicky crockpot).  K tomuto len dodávam, že osobne som vyskúšala zahrievanie vo vodnom kúpeli, lenže mi vadilo, že je okolo mňa stále hromada pary, voda sa rýchlo vyparovala, musela som stále kontrolovať a dolievať, takže som  rýchlo investovala do pomalého hrnca a neľutujem. V rúre som zatiaľ túto metódu neskúšala, ale zdá sa mi nepohodlná, pretože musíte celú nádobu z rúry pravidelne vyberať, hmotu premiešavať a len na skontrolovanie Vám nestačí jednoduchý pohľad ako cez priesvitnú pokrievku pomalého hrnca.   Druhý rozdiel je, že teploty pri ktorých zmiešavate hydroxid a oleje by mali byť vyššie, okolo 50 - 60°C. Vyššie štartovacie teploty zaručia pohodlné pokračovanie reakcie. Navyše, tým odpadá nepríjemné čakanie na vychladnutie olejov a roztoku hydroxidu, ako pri studenom procese.                     
  2. Uzatvorenie hrnca. Po dosiahnutí stopy hrniec uzatvoríme pokrievkou a necháme reakciu prebiehať na veľmi miernom plameni, prípadne na "low" u pomalého hrnca. Pri studenom procese by sme pridali vône a farbivá, pri teplom procese tieto pridávame až na koniec. 
     
    Toto je video ako vyzerá hustá stopa mydlovej hmoty, pri ktorej hrniec uzatvoríme a necháme prejsť gélovou fázou.
  3. Začiatok gélovej fázy. Mydlo začne po 10-20 minútach pomaly prechádzať gélovou fázou - to je stav, kedy sa z nepriehľadnej svetlej krémovej mydlovej hmoty stáva hmota poloprieľadná tmavšieho zafarbenia, asi ako gél.  
    Toto je úplný začiatok gélovej fázy, všimnite si, začína od vonkajších okrajov, kde je najteplejšie a postupuje dovnútra (pokrievku som odstránila len pre fotku).
  4. Nafukovanie hmoty. Hmota sa v gélovej fáze veľmi pravdepodobne začne viac či menej nafukovať a nadvihovať, preto ju pravidelne, čo 15 minút premiešavame, aby sa vzduchové bubliny uvoľnili. Asi po druhom-treťom premiešaní obvykle tento problém ustane, potom už stačí len hmotu sledovať. Obzvlášť rada sa nafukuje mydlová hmota s KOH než NaOH.                                    
    Po 17 minútach od začiatku gélovej fázy, mydlo sa nafukuje, musela som ho niekoľkokrát premiešať.

    Po ďalších 20 minútach sa už hmota nenafukuje (pokrievku som odstránila len pre fotku).
    Takto vyzerá hmota po poslednom premiešaní, je už celá v gélovej fáze.
  5. Kontrola Ph - dokončenia mydlotvornej reakcie. Keď celá hmota dosiahne stav gélu, je čas skontrolovať či reakcia zmydelnenia prebehla celá a hmota je zneutralizovaná(Ph cca 9-10).  Ak je mydlo príliš zásadité, prikryte hrniec a nechajte reakciu prebiehať ďalej.
    Mydlo testované fenoftaleínom - ešte stále je zásadité, aj napriek gélovej fáze.
    Testujte každých 30 minút až do konca zmydelnenia. Ak ani po dvoch ďalších hodinách nenastáva neutralizácia, máte zrejme problém s prílišným množstvom NaOH - v tom prípade do mydla pridajte menšie množstvo oleja a poriadne - za pomoci mixéra - ho do hmoty zamiešajte. Skontrolujte o 30 minút Ph. 
  6. Pridávanie nielen výživných zložiek. Ak je mydlo zneutralizované, a vašim cieľom bolo nepriesvitné tuhé mydlo, môžete primiešavať farby,  vône, cenné oleje, rastliny... skrátka všetko čo by ste normálne pridali vo fáze stopy pri studenom procese. Pozor na esenciálne oleje - mnohé sa vyparujú už pri teplotách nad 60 °C - nechajte hmotu vychladnúť pod teplotu vyparenia vášho esenciálneho oleja. Ak bolo vašim cieľom mydlo tekuté, prípadne priesvitné, nasledujú špeciálne kroky, ktoré sú popísané pri každej z metód.
  7. Dávkovanie do foriem. Zafarbenú a navoňanú mydlovú hmotu môžete premiestniť do foriem - hmota nebude tekutá. 
  8. Mydlo krájame - vyberáme z foriem hneď ako vychladne a stuhne - netrpezliví ho môžu vložiť do mrazničky. Mydlo je síce okamžite použiteľné v zmysle, že už je celkom zneutralizované a teda bezpečné pre pokožku, ale stále nie je dostatočne stvrdnuté - odolné. Musí sa nechať odpariť voda aspoň 2 týždne. Aj tu platí, že čím dlhšie sa mydlo odparuje, tým dlhšiu má životnosť. 

    5 komentárov:

    1. Zdravím, chtěla bych se zeptat, na kolik stupňů bych měla mít troubu při této výrobě? Nemám pomalý hrnec. Děkuji

      OdpovedaťOdstrániť
    2. Dobrý deň, ak je možné tak na 50°C, max 70°C.

      OdpovedaťOdstrániť
    3. Stejně dobře funguje výroba za tepla ve vodní lázni na sporáku :)

      Ame

      OdpovedaťOdstrániť
    4. skusal niekto použit aj infracerveny teplomer na meranie teploty, oplati sa ho kupit ?

      OdpovedaťOdstrániť
      Odpovede
      1. mam bezdotykovy IR teplomer a ma dve zakladne odlisnosti od klasickeho teplomera:
        - nepomerne rychlejsie meranie teploty. netreba cakat, teplota je zmerana za sekundu, podstatne to urychluje a zjednodusuje proces.
        - meria iba na povrchu. tu si treba dat pozor a v zavislosti od fazy, v ktorej sa vyroba mydla nachadza, treba hmotu najprv premiesat. rozdiel medxi povrchom a vnuttom totuz moze byt aj 10-15°C co je prilis, ak niektory typ postupu je kriticky na spravnu teplotu.
        Samozrejme bezdotykovy teplomer je podstatne drazsi, preto sa oplati len ak sa vyrobou mydla zaoberate pravidelnejsie, prip. vo vacsich mnozstvach.

        Odstrániť