Napriek pravidlu, že nezverejňujem nepodpísané komentáre pod príspevkami (je to napísané v ľavom stĺpci blogu i v pravidlách na používanie), sa mi hromadia komentáre anonymné. Pretože ale pravidlá sú pravidlá, neautorizujem ich na to aby sa mohli objaviť, ale zas mi je ľúto tie zaujímavé otázky nechať nezodpovedané.
Takže tu sú odpovede, a ak chcete nabudúce rýchlu odpoveď, prosím, píšte neanonymne - komentár hneď zverejním a obvykle naň odpoviem v krátkom čase.
Otázka č.1: "Prosím prosím, čo je no poo?" k príspevku 100% prírodný šampón
Vyznávači tejto metódy obvykle používajú na umývanie vlasov prírodné prostriedky ako napríklad sódu bikarbónu, a oplachujú sa octovou vodou. Exrémnejšie prípady používajú len vodu. Čítala (a skúšala) som aj použitie zeleného ílu na odmastenie hlavy.
Dôvodom je vyhnutie sa chemikáliám, ktoré spôsobujú alergické reakcie (napr. svrbenie hlavy) a často aj pokus o zníženie prehnaného mastenia vlasovej pokožky.
Nie som si istá, či sa do "no poo" kategórie zaraďujú aj saponíny získané z rastlín a kondicionéry založené na prírodných zložkách.
Zatiaľ som si nevytvorila názor, pretože je veľa spôsobov umývania vlasov a ešte ich len skúšam. Čítam názory pre aj proti, s niektorými sa stotožňujem s inými nie, skúšam na sebe čo sa dá (mám problematické, dlhé, jemné a navyše odfarbené vlasy). Keď skončím bádanie, určite Vám dám vedieť v príspevku.
Otázka č.2: "Dobrý den,
prosím Vás, vzniká glycerin také při výrobě mýdla z rostlinných olejů a
tuků? Vím, že glycerin vzniká z živočišných. Kosmetický glycerin se
dokonce vyrábí z jatečního odpadu. Děkuji " k príspevku 100% glycerínové mydlo.... čo to vlastne je a ako ho vyrobiť?
Glycerín vzniká aj z rastlinných tukov. je to preto, lebo živočíšne aj rastlinné tuky sa s kladajú z mastných kyselín naviazaných na molekulu glycerínu, tvoriac tak triglyceridy. Vysvetľujem to v príspevku Základné princípy výroby mydla od základu a všetko čo potrebujete vedieť na zostavenie vlastného receptu.
Dá sa zohnať aj glycerín rastlinného pôvodu na kozmetické účely, väčšina predajcov zložiek domácej kozmetiky sa sústredí práve na tento typ.
Otázka č.3: "ja som citala zasa studiu ze pozivanie kys. citronovej v potravinach
nici kolagenove vlakna v tele a svaly. preto sa bojim pouzivat ju do
kupela. mozno tak funguje aj cez kozu. a tiez som citala ze aha kyseliny
su rakovinotvorne, teda tie umelo vyrobene. a skodliva je tiez ta kys.
citronova umelo vyrobena. tak ako to vlastne je? kazdy pise volaco ine." k príspevku Kleopatrin kúpeľ s malým prekvapením
Máte pravdu, na internete, prípadne v neodborných časopisoch sa nachádza veľa informácií a veľa z nich nie je pravdivých. Preto si aj často odporujú. Nie je to preto, lebo by autori chceli zámerne zavádzať (teda aspoň väčšinou nie), skorej to pramení z ich nevedomosti a viery, že čo je napísané, prípadne bolo v televízii predsa musí byť pravda. Takže je to tak trochu aj ich lenivosť overiť si zdroje. Ako sa dopátrať k pravde? (alebo aspoň tej ktorú poznáme?)
Neodborné zdroje sú všetky, ktoré nie sú vedeckými článkami, knihami, prípadne odbornými skriptami, alebo dizertačnými prácami, kde sú výsledky vždy pred publikáciou prečítané a ohodnotené inými vedcami.
Takže medzi neodborné zdroje patrím aj ja.
Neodborné zdroje na internete prípadne v časopisoch sa často opierajú o iné neodborné zdroje (ja osobne sa snažím si všetko overiť vo vedeckých zdrojoch). Príkladom takýchto neodborných zdrojov sú články preložené zo zahraničných spravodajských serverov bez toho, aby si prekladateľ overil pravdivosť informácii tam uvedených. Prípadne takéto články vznikajú z internetových zdrojov, kde je problém rovnaký. Stále sa omieľa informácia, ku ktorej zdroju je nemožné sa dopátrať.
Ďalší problém je zlý preklad. Krásny príklad bol teraz uverejnený na SME:
Všeobecne, málo neodborných článkov je založených na výsledkoch ozajstných vedeckých štúdií, a ešte menej robí kritický prehľad viacerých článkov danej témy. Pretože inak povedané, ak v roku 1970 niekto niečo vedecky ukázal a publikoval, tak možno v roku 1993 sa zistilo niečo nové, a v roku 2000 sa k tomu pridal ďalší poznatok. Ak čerpáte len z jedného zdroja, tak sa ľahko vytrhnete z kontextu.
A aj ak taký článok vznikne (obvykle v periodikách popularizujúcich vedu), vrhnú sa naň senzáciechtiví novinári, ktorí poznatok, ktorý sa im hodí, vytrhnú z kontextu a celé to nafúknu, pretože to sa ľahšie predáva čitateľom.
Takže jediný spôsob je pátrať po vedeckých zdrojoch.
Ja viem, teraz poviete, že nemáte čas predsa čítať vedecké články. A ja to chápem. Zaberie to veľa času a vyžaduje to dobrú angličtinu. Ale niekedy stačí požičať si dobrú slovenskú či českú odbornú knihu - napríklad skriptum vysokej školy, kde sa o tom vyučuje, a potom tiež nebáť sa zapojiť zdravý úsudok, ktorý všetci normálne máme.
V tejto otázke sa nachádzajú dve informácie, ktoré je potrebné overiť (aj keď by som rada na niečo z toho odpovedala hneď, ale život ma naučil nezhadzovať žiadnu informáciu bez toho, aby som si ju poriadne overila).
1) Príjem umelo vyrobenej kyseliny citrónovej v potravinách spôsobuje ničenie kolagénových vlákien a svalov - čitateľka sa obáva, že tak môže pôsobiť aj cez kožu.
2) Umelo vyrobené AHA kyseliny sú rakovinotvorné.
Odpoveď, kde hľadať pravdu je komplexná, a preto jej budem venovať ďalší samostatný príspevok, kde na tomtom príklade vysvetlím, ako na to, ak si chcete vytvoriť nezaujatý vlastný názor.
Pekne napísané ;)
OdpovedaťOdstrániťduun