nedeľa 1. júna 2014

O (ne?)škodlivosti potravinárskych farbív v mydle

Ešte ani 24 hodín neprešlo, a ja mám v komentároch i v emailoch zopár Vašich pozitívnych i negatívnych reakcií.

Za pozitívne ďakujem, za negatívne, ktoré odsudzujú použitie týchto farbív ďakujem takisto - každý by mal mať zdravý pohľad na vec.

Poďme teda zvážiť plusy a mínusy týchto farbív.

Plusy sa zdajú byť jednoznačné - dá sa to kúpiť kdekoľvek, je to lacné a navyše sa to môže jesť, takže v mydle, ktoré nejeme by to nemal byť žiadny problém.


Tým, čo sa čudujú, prečo to testujem: Inu, pretože ľudia sú zvedaví a či sa to odporcom farbív páči, alebo nie, určite to aj tak vyskúšajú, nevidím dôvod test neurobiť, aj keby som just s použitím týchto farbív nesúhlasila. Aj keď, celkom úprimne - ak by som si myslela, že sú bohvieaké škodlivé, tak by som sa im asi nevenovala.

Koniec koncov, ich nestabilita (spoiler) vo finále len odrádza od ich použitia, takže sa aj vlk nažral aj koza ostala celá... V podstate týmto testom zabránim desiatkam, ak nie stovkám ľudí aby z nevedomosti pokazili svoje dávky mydla, prípadne dostali rakovinu, alebo umreli na dôsledky dlhodobého použitie mydla s toxickou farbou (teraz sa nehnevajte, som ironická, ale Tí čo ma poznáte viete, ako to myslím :) ).

Odpovedať na negatívne ohlasy je zložitejšie, pretože nie sú nijak špecifické, len označujú tieto farbivá za škodlivé Éčka, prípadne za vôbec nie použiteľné v mydle. Avšak konkrétne zdroje, odkiaľ tieto informácie čerpajú neuvádzajú. Bohužiaľ, ak chcem diskutovať,  potrebujem vedieť argumenty druhej strany. Ak ich nemám, musím sa cez noc stať odborníkom na toxiklógiu, prečítať desiatky vedeckých článkov a napísať najlepšie niekoľko článkov na danú tému, aby som podchytila čo sa hovorí a čo je pravda.

Ja viem, je jednoduchšie nahánať čarodejnicu a kričať, že kvôli nej nám nedojí krava, než premýšľať nad ozajstnou podstatou problému. Síce už nie je stredovek, ale človek to má tak nastavené, že zjednodušuje, pretože by sa inak zbláznil. A preto sú ľudia, ktorí veria zjednodušujúcim článkom v nevedeckých časopisoch, a ľudia, ktorí veria tým "korporátnym a štátnym organizáciám, ktoré chcú len na chudákoch ľuďoch zarobiť" - ako je napríklad Európska komisia, ktorá si dovolila schváliť prídavky do potravín - áno, E v E133 neznamená emulgátor, ako sa často nesprávne uvádza, ale znamená to Európskou úniou schválené.

Nájsť v tomto lese názorov vlastnú cestu je nesmierne zložité. Prečo? Pretože:

1. Väčšina štúdií, ktoré testujú možné efekty použitých farbív na ľudské zdravie sú založené na  konzumácii týchto farbív krysami a inými zvieratkami, navyše v koncentráciách, ktoré by sa do ľudského organizmu normálne nedostali. Existuje niečo ako bezpečná koncentrácia, ktorá sa nesmie prekročiť. Táto koncentrácia bola vedecky testovaná, a na základe nej bolo použitie farbiva povolené. Sú potom samozrejme štúdie, ktoré skúmajú účinky na ľuďoch, často z nemocníc,  pri použití na chorých pacientoch, či v procedúrach, ktoré sú pre normálneho človeka nerelevantné (vnútrožilná aplikácia).

2. Je rozdiel medzi farbivom sprocesovaným tráviacim traktom a farbivom, ktoré sa dostane priamo do krvi. Každé môže mať iný efekt.

3. Pretože mydlo nejeme, je pre nás relevantná len cesta absorbcie cez kožu, články teda musíme prefiltrovať na základe toho, čo skúmajú.

4. Farbivá obvykle neprenikajú pokožkou, pretože sú to priveľké molekuly. Keby ste vedeli, aký problém je pre väčšiu molekulu dostať sa z povrchovej časti pokožky hlbšie do zamše, kde by prípadne mohla spraviť nejaké rošošo (teda v prípade, že prenikne ochrannou membránou bunky, prípadne nejako do žíl, čo je zas ďalšia bariéra), už by ste nikdy neverili krémom proti vráskam (pardon, nechcela som Vám kaziť ilúzie, idem tu tak trochu sama proti sebe :)).

5. Ale na druhej strane, pokožka predsa môže byť poškodená a aplikáciou niečoho, čo farbivo obsahuje má farbivo dosť času dostať sa do krvi.
Napríklad taká slovenská! štúdia o dvoch modrých farbivách - brilantná modrá E133 - a patentná modrá - potvrdzuje, že cez neporušenú pokožku sa farbivo nedostane, ale v prípade poškodenej áno, obzvlášť pri holení a pri použití after shave s obsahom alkoholu. Takisto s cez sliznicu s pomocou ľudských slín (skontrolujte dieťaťu lízatko, či mu nefarbí jazyk na modro!)

Ak nad týmto všetkým nepremýšľam, okamžite zahadzujem farbivo E133 do koša a už nikdy ho nepoužijem do mydla, a vlastne nikde inde, ani si nikdy nekúpim tričko, ktoré je ním možno zafarbené, ani žiadnu kozmetiku, či jedlo, ktoré ho obsahuje (veľa štastia).

Ak nad tým premýšľam, tak vidím, že k tomu, aby to vadilo, musí môj príjem farbiva prekročiť 6 mg/kg váhy na deň, čo je doporučená dávka (upravená na základe najnovších vedeckých poznatkov, ktoré berú do úvahy všetky dokázané nežiaduce efekty v roku 2010).

Takže si to spočítajme. V 100g mydle mám 1.5 gramov farbiva E133 Detecha o 8% koncentrácii. Teda v podstate 0.12g farbiva, čo je 0.12%. 0.12g farbiva je 120mg.

Vážim 60kg, teda môžem denne bezpečne do seba dostať 60x6mg = 360mg farbiva.

Aby som to do seba dostala, musím buď:

1. Denne olizovať a úplne rozpustiť na jazyku tri 100g kocky mydla. Ale to budem mať úplne iné problémy než tie z farbiva... ale to je poddimenzované, pretože nie celé farbivo sa absorbuje - v experimente sa absorbovalo 34 ng/cm2 jazyka. Môj jazyk má maximálne...  uf, prečo to vlastne ešte riešim?

2. Musím sa 3 kockami mydla napatlať po holení a nechať ho na pokožke pôsobiť 24 hodín (tak to bolo v experimente). Navyše... v tom experimente si pomáhali alkoholom, ktorý preniká do pokožky omnoho jednoduchšie, takže ani to nie je úplná paralela.


Isteže, farba E133 v mydle prešla istými zmenami, pretože nakoniec nie je modrá (spoiler).

... ale nakoniec je to všetko aj tak jedno, pretože farba v mydle strávi na mojej pokožke asi toľko času, koľko jej ostáva pokiaľ ju s ostatnou špinou na pokožke neumyjem - 5 sekúnd?... za ten čas sa nestihne ani zorientovať kde je, nieto ešte sa pokúšať preniknúť cez pokožku

Takže som si vo finále mohla celú túto analýzu ušetriť a riadiť sa vlastne obyčajným sedliackym rozumom. Ale ono to nebude až také jednoduché. Tak kde je pravda?

A aby som ešte trochu pridala do mlyna... vedeli ste, že jedna štúdia hovorí, že zlé zlé éčko Tartrazín-E102  má pri aplikácii na pokožku protinádorové účinky? A iná štúdia ukazuje, že nemá žiadne karcinogénne účinky?

Takže záver je - nechám rozhodnutie o tom, či ich chcete používať, alebo nie samozrejme na Vás. Vyberajte kriticky, veď o tom to celé je. Ja zatiaľ s týmito farbami problém nemám. Ale ono sa to kľudne môže zajtra zmeniť...

5 komentárov:

  1. Jednu věc jsem se mimo jiné i u vaření mýdla naučila - o tom, co si namažu na kůži, si chci rozhodovat sama. Jsem vděčná za všechny informace, které mi umožňují kvalifikované rozhodování, ale důvody, proč něco ano a něco ne, do těch si mluvit nenechám :) a právě proto do toho taky nikomu nekecám ;-)

    Ame

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dakujem, strasne som sa pobavila pri citani tohto clanku, som ti vdacna za trochu inteligentneho humoru, ktory mi pri vychove 2 krpcov chyba... :-) Nechapem, co komu moze vadit mimochodom, ale niektori ludia su taki, ze im vadi vsetko a k vsetkemu sa tiez musia vyjadrovat, ale to je uz ich trapenie, no chcela by si byt taka? Ja nie... :-) Drzim palce pri dalsich pokusoch a testovaniach a blbe maily ani necitaj, iba ta oberaju o energiu, to nema s odmietanim kritiky nic spolocne, ide o to, ci si nechas zobrat energiu a chut, ktoru mimochodom od teba potrebujeme my ostatni - tvoji fanusikovia!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ahojky, ja by som sa nad tým nezamýšľala, veď existujú prírodné farbivá a už ich dostať kúpiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ludom chyba kriticke myslenie a pochopenie zakladov ktore sa ucia na zakladnej skole... dakujem za takyto super clanok!!!

    OdpovedaťOdstrániť