Citrónovo-jogurtové mydlo pre svieže ráno

Typ mydla: pevné

Metóda: za studena
Špecialita: obsahuje jogurt

 

V jednej z mojich obľúbených kníh o výrobe mydla "Milk Soapmaking" (Výroba mydla s mliekom) od Anne L. Watson mi padol do oka recept Yoghurt Parfait Soap (Perfektné jogurtové mydlo), pretože k nemu rozprávala tento príbeh:

...je to variant jedného z mojich receptov, na ktorý som od testerov dostávala emaily typu: "Mydlo č. 20 bolo skvelé!", "Na tomto mydle sa mi páči všetko!", "Čo na svete obsahuje Mydlo č.20? Je najlepšie zo všetkých!"... nikto neuhádol, že neobsahovalo žiadne luxusné zložky...

Áno, jogurt nie je luxusný, ale v konečnom dôsledku sa v mydlotvornej reakcii zmení jeho časť na zložku so skvelými hydratačnými vlastnosťami mliečnan (laktát) sodný (sodium lactate), ako vysvetlím nižšie. 

A tak som ho musela vyskúšať. Pridala som citrusové esenciálne oleje, pretože mám rada citrónový jogurt :) Pretože citrusové esenciálne oleje sa z mydla rýchlo vyparujú, a neprežívajú tak dobre alkalické prostredie ako iné, pridala som ako fixátor vône ešte ryžovú múku (dá sa použiť aj obyčajná, alebo maizena).

Tento recept je takisto bez palmového oleja, a teda je veľmi ekologický (prestala som palmový olej používať).

 V tomto recepte som takisto skúšala, ako vplýva teplota na mydlo po vyliatí do foriem.

Trochu teórie:  

Čo sa deje s jogurtom v mydle? Okrem koagulácie bielkovín v jogurte obsiahnutých dôjde k chemickej reakcii medzi kyselinou mliečnou ( jedna z hlavných zložiek jogurtu) a NaOH - za vzniku mliečnanu sodného. Mliečnan sodný je bezpečná zložka používaná v potravinách napríklad pre zvýraznenie chuti, ale čo zaujíma nás je jeho účinok na pokožku - je to vraj jedna z najlepších hydratačných zložiek používaných v kozmetike:

1) má veľmi efektívny účinok na hydratáciu pokožky [1-3], pretože je súčasťou "Natural moisturizing factor - NMF " preklad: Prírodný zvlhčujúci faktor  - je to zmes látok obsiahnutých v pokožke,  ktoré majú za úlohu ju zvlhčovať - podrobnejšie niekedy nabudúce

2) má vraj podobné účinky na pleť ako AHA kyseliny, len jemnejšie [hľadám články]

3) a používa sa úspešne na liečbu akné [4]

4) zdá sa, že mydlári naň nedajú dopustiť z najmenej piatich ďalších dôvodov:

     - vytvára tvrdé mydlo, ktoré sa dá ľahko vyklopiť z individuálnych foriem - potvrdzujem, ale musí prebehnúť reakcia, takže len pri izbovej teplote (nie chladnička, či mraznička, viď nižšie)

     - v horúcom procese pomáha udržať mydlovú hmotu tvárnu a tekutú - ľahšie sa vytvárajú swirly (neskúšala som)

     - vraj pomáha lepšie konzervovať mydlo (nemám neoverené zatiaľ)

     - vytvára hustú krémovú penu - potvrdzujem!!!!  

     - vraj upravuje Ph mydla (nemám overené zatiaľ)

Pri všetkých týchto poznatkoch niet divu, že Annini testeri toto mydlo zbožňovali. A nebudem Vás napínať - ja ho zbožňujem takisto!!!!! Takú úžasnú krémovú penu som ešte nikdy na mydle nemala, človek má pocit, že sa umýva krémom, ktorý čistí! No a vďaka fixátoru vône, ktorý som pridala (viď recept), mydlo mi v sprche nádherne silno vonia a ráno je to doslova to, čo ma prebudí!

Recept

450g kokosového oleja

600g olivového oleja

174g bieleho jogurtu

220g destilovanej vody

155g NaOH

6g EO citrón

9g EO litsea cubeba

5g EO lemongras

zmiešané s

1PL ryžovej múky (alebo maizeny, či hladkej múky) - fixátor vône

Postup

1) Dobre rozmiešajte biely jogurt vo vode a zmrazte na kocky

2) Postavte nádobu na roztok hydroxidu do výlevky a naplňte ju zmrazeným roztokom jogurtu a vody

3) Naplňte výlevku čo najstudenšou vodou, aby chladila roztok NaOH

4) Po malých dávkach začnite sypať NaOH do zmrazeného roztoku jogurtu a vody, za stáleho miešania. Vždy medzi dávkami dobre miešajte, stále kontrolujte teplotu. Najlepšie je, ak nepresiahne 40°C, inak roztok veľmi stmavne-zožltne, a ovplyvní farbu mydla.  Mne to trvalo cca 15 minút rozpustiť všetok NaOH, aj tak mi ale roztok trochu zožltol.

5) Rozpustite kokosový olej, a vlejte ho do olivového oleja. Tým zabezpečíte nižšiu teplotu olejov - nechcete  mať oleje príliš teplé, pretože nechcete aby jogurtový roztok zhnedol.

6) Prilejte roztok NaOH do olejov a miešajte mixérom až do stopy

7) Pridajte esenciálne oleje, ktoré ste vopred zmiešali s ryžovou múkou (alebo maizenou, prípadne hladkou múkou) a dobre premixujte

8) Nakoniec vlejte do foriem - najlepšie jednotlivých, aby sa v nich nedržalo teplo - hlavne ak chcete udržať čo najbelšiu farbu mydla

Mydlá som vyliala do plastových jednotlivých foriem a do jednej formy predĺženej, tiež plastovej. Na povrch som dala papier na pečenie - tak aby sa dotýkal priamo mydlovej hmoty - zabraňuje to vývoju sodného prachu.

Tri formy som dala do mrazničky na noc, a potom preložila na 12 hodín do chladničky, tú predĺženú a jednu samostatnú som dala do chladničky na 24 hodícn a zbytok som nechala pri izbovej teplote. Chcela som vedieť, ktorý spôsob je najlepší pre kontrolu teploty aby bolo mydlo čo najbelšie (čím menej sa mydlo zahreje, tým menej je tmavé)

Výsledok:

Mydlá z mrazničky (12 hodín mraznička, 12 h chladnička) boli najbelšie - aj keď stále nažltlé, a ľahko sa vyberali z formy, ALE! keď sa oteplili, boli aj zároveň najmäkkšie - to preto, lebo v mrazničke sa takmer zastavila zmydeľňovacia reakcia. Manipuláciou som ich ľahko poškodila, boli skoro ako maslo. Takisto do 24 hodín po vybratí sa na ich povrchu vyvinula silná vrstva sodného prachu - ďalší dôkaz toho, že mydlá v mrazničke neprešli celkom reakciou a nezreagované NaOH zreagovalo so vzduchom.

Mydlá z chladničky (24 hodín) boli stredne nažltlé, nechceli sa dať vyklopiť, tak som ich musela dať na 30 minút do mrazničky, potom som ich vyklopila. Boli podstatne pevnejšie ako mydlá z mrazničky. Na nich sa do dvoch dní vytvorila len jemná, až žiadna vrstva sodného prachu.

Mydlá pri izbovej teplote (24 hodín) boli najtmavšie, a tiež putovali do mrazničky aby som ich mohla vyklopiť. Na týchto mydlách sa nevytvorila žiadna vrstva sodného prachu - reakcia teda prebehla.

Mydlá po 24 hodinách - vrchné mydlá sú z mrazničky - všimnite si aké sú mäkké a poškodené manipuláciou, prostredné mydlo a prvé zľava v spodnom rade sú z chladničky a tri vpravo v spodnom rade sú za izbovej teploty. Rozdiely vo farbe nie sú až tak vidno na fotke, ale boli zreteľné okom, najviac ich bolo vidieť po 24 hodinách - už aj na fotke nižšie

Mydlá po 24 hodinách po vybratí z foriem. Tá istá fotka ako vyšie, ale obrátená o 180°C. Spodný rad - mydlá z mrazničky - začína sa objavovať vrstva sodného prachu, stredný rad a mydlo vpravo hore - mydlá z chladničky, vrchný rad, 3 mydlá vpravo - mydlá za izbovej teploty.

Do mydlenia! :)

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Literatúra

[1] E. J. CLAR, C. P. HER and C. G. STURELLE. Skin impedance and moisturization. J. Soc. Cosmet. Chem. 26 337-353 (1975)
[2] Middleton JD: Sodium lactate as a moisturizer. Cosmetics and Toiletries 93: 85-86, 1978. 
[3] Harding, CR, Bartolone, J and Rawlings, AV. Effects of natural moisturizing factor and lactic acid isomers on skin function. In: Loden, M and Maibach, HI, editors. Dry Skin and Moisturizers: Chemistry and Function. Boca Raton: CRC Press, 2000. p.229-241.
[2]  Garg T, Ramam M, Pasricha JS, Verma KK. Long term topical application of lactic acid/lactate lotion as a preventive treatment for acne vulgaris. Indian J Dermatol Venereol Leprol [serial online] 2002 [cited 2012 Jul 8];68:137-9. Available from: http://www.ijdvl.com/text.asp?2002/68/3/137/12541