Prírodné konzervanty v kozmetike - časť I. - prečo a kedy vôbec konzervovať

Jupííí, konečne mám trochu času napísať niečo na blog a priniesť Vám, svojim drahým čitateľkám a čitateľom, ďalšie informácie zo sveta výroby prírodnej kozmetiky a mydiel. Posledné dva roky som toho nepísala veľa, pretože sa mi narodila dcérka a dopísala som knihu, a to ma veľmi vyčerpalo.  Však viete, čo to všetko obnáša, dieťa je taká práca na plný úväzok, a popri mojej regulérnej práci mi na to všetko neostával čas. Navyše ešte k tomu sme tento rok schvaľovali výrobňu mydiel a kozmetiky (aj to tom napíšem!)....

Ale teraz som späť a prinášam sériu článkov o prírodných konzervantoch v kozmetike. Za tie roky sa veľa zmenilo (musím sama trochu upratať vo vlastných starších receptoch na blogu...), vďaka nátlaku spotrebiteľov sa rôzne firmy priam predbiehajú, aký nový prírodný konzervant vyrobiť. Ale konzervácia výrobku nie je len o konzervante, ale aj o minimalizácii kontaminácie a správnych parametroch samotného výrobku...

Ale, ako zvyknem vravieť .... poďme na to!

1. Potrebujeme konzervovať?

Záleží veľmi na tom, čo chceme konzervovať a proti čomu. S kozmetikou je to ako s jedlom. Väčšinu odpovedí na túto otázku teda nájdeme v alternatívach v kuchyni. Je to v podstate jednoduché. 

Kozmetika obsahujúca (okrem iného) vodu 

... sa musí konzervovať proti potenciálne nebezpečným mikroorganizmom - baktériám, plesniam a kvasinkám.

Vezmite si, čo ja viem, polievku. Ako dlho vydrží pri izbovej teplote kým je zdraviu nebezpečná? dlho to nebude, hneď ju dávame do chladničky... ale ani v tej chladničke nemôže byť večne, však....

Alebo také ovocie -  mrazíme ho, sušíme, konzervujeme vysokými dávkami cukru, preváraním a prípadne pridaním nejakých konzervantov (kyselina sorbová). Mäso údime, tepelne spracovávame, ryby a čerstvé syry určené na dlhodobé skladovanie zas solíme...

Všetko podlieha skaze a takisto aj naša kozmetika. Typický krém je zmes oleja a vody (s použitím emulgátoru) - ideálne prostredie pre baktérie. Pridáme tam hydrolát, hydrolyzované proteíny, rôzne extrakty z byliniek a polievku máme hotovú. Baktérie, plesne a kvasinky  - nech sa páči ku stolu! Aby sme si rozumeli, ona je to "polievka" pre baktérie už pri zmiešaní olejov a vody...

No dobre, lenže ja krém predsa nejem, možno si pomyslíte. To nie, ale naša pokožka ho je... predsa sme ho spravili preto, aby sa vstrebal a výživné látky sa dostali práve tam. A medzitým sa tam namnožili baktérie a plesne, ktorých vedľajšie produkty sú toxické a spolu s našim krémom sa krásne vstrebávajú do pokožky, mňam mňam....

Niekedy v honbe za netoxickou kozmetikou (tento termín tu používam v zmysle v akom ho používa bežný neexpert, tak ma prosím v komentároch prípadní odborníci nekameňujte) sa chceme najlepšie úplne vyhnúť zlým konzervantom (to sú tie čo sú potenciálne škodlivé), ale pritom niekedy zabúdame, že také jednoduché to nie je. Ibažeby sme si chceli vyrobiť krém s botulotoxínom, ktorý sa používa v estetickej kozmetike...  Prosím, hlavne aby si niekto nemyslel, že Vás na to navádzam, to bol samozrejme vtip!

Takže prvé čo nás napadne je vyrobiť krém bez konzervantu a dať ho do chladničky - áno, to funguje, ale zas len niekoľko dní. A keď si prepočítame, že menej ako 50g krému sa nám nevyplatí robiť a tých 50g minieme za ako dlho... za mesiac, dva, tri ? Tak to by sme vyhadzovali drahé zložky.... Navyše, taká chladnička, obvykle plná baktérií a plesní (stačí keď nám jedno jedlo splesnivie a my chladničku poriadne nevyčistíme, tak nám tam plesne krúžia dlho), kde je navyše aj vlhko, nie je vhodné miesto na skladovanie krému. Paradoxne v chladničke môže krém splesnivieť rýchlejšie ako pri izbovej teplote.

Najhoršie je, že u krému je ťažko vidieť kontamináciu, hlavne v začiatkoch. Keď už sa zmení jeho konzistencia, farba alebo vôňa, tak to už mikroorganizmy prevládli a už je dávno neskoro. 

Takže platí, že pokiaľ máme v produkte vodu, musíme zabezpečiť, aby nedošlo k jeho kontaminácii a rozmnoženiu potenciálne nebezpečných mikroorganizmov.

Kozmetika ktorá neoobsahuje vodu

... sa konzervovať proti baktériám, kvasinkám a plesniam nemusí...(v niektorých prípadoch sa to odporúča, ale o tom nižšie). 

Sem patria produkty čisto z olejov, voskov a masiel, ďalej produkty práškové - bomby a soli do kúpeľa, ílové zmesi na masky...

Kozmetika ktorá obsahuje oleje sa niekedy konzervuje... akurát nie proti plesniam a baktériám, ale proti oxidácii - žltnutiu. Viete, keď máte maslo dlho na stole a nie je v chladničke, tak zožltne a začne časom zapáchať. Podobne je to aj s inými olejmi - hlavne s tými, čo sú najlepšie pre naše zdravie - s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín. Práve tieto nenasýtené mastné kyseliny sa ale ľahko vplyvom UV, tepla a iných vplyvov rozpadajú na kratšie molekuly a tieto oleje potom žltnú a zapáchajú. Patrí sem napríklad konopný olej, makový olej, ľanový olej, slnečnicový olej (ten nerafinovaný)....

Ak ich teda použijeme, je vhodné pridať nejaký antioxidant - sem patrí vitamín E, prípadne CO2 extrakt z rozmarínu (nie esenciálny olej!) a iné. Tieto antioxidanty predlžujú životnosť olejov a celého výrobku. Samozrejme, môžeme ich pridať do olejov aj vtedy, keď ich používame do krému. 

Pozor - antioxidanty sa nepoužívajú na konzerváciu proti mikroorganizmom!

Niektoré bezvodé produkty, ktoré sa majú používať napríklad v sprche - patria sem povedzme pílingové prípravky na olejovej báze - môžu byť vodou kontaminované pri používaní. U týchto sa odporúča pridať konzervant proti mikroorganizom aby sa prípadne výrobok nepokazil. 

Môže sa zdať, že teda jednoducho vodu vynecháme a máme po probléme. Lenže, ako čoskoro zistí každý, bezvodé "krémy"- teda balzamy  (výraz krém by sa mal podľa mňa používať len na emulzie vody a oleja) - nie sú vhodné pri všetkých aplikáciách. Typicky očakávame, že krém na tvár sa dobre vstrebe. Čisto bezvodé balzamy z olejov, masiel a voskov bývajú príliš mastné. Navyše je mnoho aktív, ktoré sa rozpúšťajú hlavne vo vode takže vtedy vodu vyslovene potrebujeme. Isteže, môžeme namietnúť, že také sa často rozpustia aj v alkohole alebo glyceríne, ale to sú zložky, ktoré nemožno do krémov dávať vo vysokej koncentrácii (alkohol vysušuje a glycerín je strašne lepkavý).

2. "100% bez konzervantov!"

Milá Evik, to je síce pekné, že sa nás tu snažíš presvedčiť, že to bez konzervantov nejde, lenže keby to nešlo, tak by na trhu neboli kozmetické výrobky s nálepkou 100% preservative free, prípadne "bez konzervantov" - a obsahujúce vodu. Takže si prosím doplň informácie...

Toto mi (zatiaľ) nikto z Vás nenapísal, ale je celkom pravdepodobné, že Vás niečo také napadlo (teda ja si aspoň predstavujem, že to bolo takéto slušné...). Ono je táto úvaha samozrejme celkom logická. A nie sú to len potenciálne zákony nedodržiavajúci (z akýchkoľvek dôvodov) výrobcovia, či predajcovia, ktorí deklarujú výrobok bez konzervantov, aj keď v INCI zložení výrobku (medzinárodná nomenklatúra kozmetických zložiek, nutno uvádzať na každom kozmetickom výrobku) konzervanty uvedené sú....

"Preservative-free" výrobky nájdeme aj u zavedených veľkých značiek a firiem a naozaj, v INCI žiadne typické konzervanty nenájdeme. Ako je to teda možné?

Pri týchto úvahách preskočíme bezvodé produkty, lebo tam sa konzervanty proti mikroorganizmom  bežne nepoužívajú.

Celé je to o tom, že mnohé zložky kozmetiky obvykle používané na celkom iné účely majú zároveň aj účinky konzervačné.  Ale pretože nie sú oficiálne klasifikované ako konzervanty, je možné na výrobku uvádzať, že tam žiadne konzervanty nie sú. To vedie u bežného spotrebiteľa k mylnému dojmu, že teda výrobok nie je konzervovaný, aj keď v skutočnosti je. A odtiaľ je len na krok k presvedčeniu, že kozervovať sa nemusí.

Často (nie vždy!) sú tieto nekonzervačné látky akceptovateľnejšie a prírodnejšie, či ak chcete menej "nebezpečné", než látky, ktoré sú používané výlučne na konzerváciu.

Poďme sa na zopár takýchto látok (a ich pôvodný účel) pozrieť (nebudem ešte komentovať ich prírodnosť, podrobnosti si nechám na ďalší článok):

Rozpúšťadlá a emolienty
- etylalkohol - používa sa ako rozpúštadlo, stačí 20-25% vo formulácii a už by mala byť dostatočne konzervovaná. Etylalkohol ale môže vysušovať citlivú alebo suchú pokožku.

- glycerín a ostatné glykoly (propylénglykol, caprylyl glycol, pentylénglykol, 1,2 hexanediol...) - zvlhčovače, humektanty, menia viskozitu a konzistenciu výrobkov.

Kombináciu alkoholu a glycerínu na konzerváciu používa u niektorých výrobkov napríklad značka Lavera. Aj keď priamo nepíšu na výrobok, že je bez konzervantov, v INCI zozname zložiek a vo výrobku žiadne klasické konzervanty nenájdete.

Humektanty
- ethylhexylglycerín

Prírodné extrakty
- citrusové extrakty (Citrus Reticulata Fruit Extract, Citrus Aurantium Amara Fruit Extract, Citrus Sinensis Peel Extract)

Kyseliny (na úpravu pH)
- kyselina mliečna, kyselina citrónová, kyselina askorbová, ... - používané na zníženie pH

Chelačné činidlá
- EDTA, ...

Parfémy a vône - v zozname zložiek ich niekedy nájdete pod INCI Perfume alebo Fragrance:

- phenethyl alcohol  (uvádza sa obvykle celým názvom) - vonia po ružiach, používa sa aj ako vonná zložka

- Naticide® - má výraznú mandľovo-vanilkovú vôňu. V INCI zložení sa uvádza ako "Perfume". O jeho zložení nie je nič známe, je patentované, výrobca uvádza len, že ide o zmes aromatických látok....

- Conarom H-3®- zmes PPG-2 methyletheru, piperonalu a phenylpropanolu
- Conarom E® - zmes PPG-2 methyletheru, piperonalu a phenylethanolu
- Conarom P® - zmes phenylethanolu, caprylyl glykolu a trideceth-8

... samozrejme, tieto sa nikdy nepoužívajú samostatne, ale v rôznych kombináciách.

Pred mikroorganizmami totiž nechráni len samotný konzervant, ale napomáha tomu aj zloženie a fyzikálne a chemické vlastnosti samotného výrobku, samotný proces výroby a v neposlednom rade typ obalu.


V druhej časti sa budem podrobne venovať práve týmto faktorom a v tretej časti popíšem samotné konzervanty, ich účinnosť a spôsob výberu.

Ak máte akékoľvek dotazy, píšte prosím do komentárov nižšie, teším sa!

Tak zatiaľ dokozmetikovania!

Evik