Prírodné konzervanty v kozmetike - časť II. - ako správne konzervovať

Plesnivý krém

V minulom príspevku som sa venovala vysvetleniu nutnosti konzervácie proti mikroorganizmom u produktov obsahujúcich vodu a tiež som poukázala na to, že niektoré látky, ktoré nie sú oficiálne zaradené medzi konzervanty, majú konzervačný účinok.

A preto niekedy môžete vidieť kozmetické výrobky obsahujúce vodu, ale s hrdým nápisom "bez konzervantov".

Predpokladajme teda, že konzervanty v kozmetike s vodou používame. Tento príspevok bude o tom, že žiadny konzervant nie je všemohúci a že účinnosť konzervantov závisí od veľa faktorov, ktoré bežne domáci výrobca často úplne (nevedomky) ignoruje.

Ak chceme navyše používať konzervanty čo najprírodnejšie, je to ešte horšie, pretože majú podstatne slabšiu účinnosť.

Potom sa bežne v diskusiách o výrobe prírodnej kozmetiky stretávame s vyhláseniami typu "tento konzervant je nanič, vôbec nefunguje, krém mi splesnivel", pričom pisateľ(ka) si vôbec neuvedomuje, že to nie je problém konzervantu, ale samotného receptu a nedodržania zásad správneho konzervovania.

Poďme sa teda podívať,  čo treba spraviť pre to, aby nám konzervanty fungovali.



1. Hygiena a dezinfekcia - konzervantom - obzvlášť tým prírodným - nesmieme sťažovať prácu tým, že náš krém infikujeme mikroorganizmami už pri výrobe, prípadne pri plnení do nedezinfikovaných nádob. Čím viac mikroorganizmov máme na začiatku, tým kratšie krém vydrží.

Preto dôsledne dezinfikujeme pracovnú plochu, všetky nástroje i nádoby do ktorých výrobky plníme.

Dezinfikovať môžeme:

• vyvarením - vždy len v demineralizovanej vode, inak sa nám spravia usadeniny. Tento spôsob je to ale zdĺhavý a nepoužiteľné u väčšiny plastov
• 60% etylalkohlom prípadne 60% izopropylalkoholom - pozor, tu platí, že vyššie percento nie je lepšie. Aby alkohol fungoval, nesmie byť príliš koncentrovaný. Takže 99% alkohol treba vždy zriediť.
• chlórovanými tabletkami - dobre, toto nie je úplne prírodné a ekologické, ale je to povedzme z núdze cnosť
• vypečením - možné len u skla
• UV lampou

V domácich podmienkach je asi najvhodnejší ten alkohol, najlepšie v rozprašovači, ktorým nástroje a nádoby vystriekame a potom ich buď necháme vyschnúť (to je najvhodnejšie), alebo ich vytrieme čistou papierovou kuchynskou utierkou.

Pri príprave krémov je tiež vhodné nosiť rukavice a prípadne aj ochrannú rúšku.

2. Správny obal - záleží aj na materiáli!
Nuž, áno, správny obal je alfa a omega výrobku a to nielen z pohľadu praktického použitia a estetiky.
Ak ste si už dávali certifikovať svoje výrobky viete, že musíte dodať výrobok v obale, v ktorom ho budete predávať.
Typ obalu a materiál, z ktorého je vyrobený, totiž priamo ovplyvňujú účinnosť konzervácie. 

Všimnite si, že väčšina výrobcov prírodnej kozmetiky predáva krémy v nádobách s pumpičkou.

Je to preto, lebo obaly so širokým hrdlom vyzývajú k naberaniu krému prstom a navyše sprístupňujú mikroorganizmom vzduch, čo im mimoriadne vyhovuje, a preto sa v nich výrobok kontaminuje podstatne rýchlejšie. Prítomnosť vzduchu a svetla tiež urýchľuje oxidáciu (žltnutie) olejov.

Materiál, z ktorého je obal vyrobený takisto podstatne ovplyvňuje životnosť výrobku. Obzvlášť kovy a mnohé plasty sú reaktívne, a môžu spôsobiť zmeny v zložení výrobku. Niektoré látky z obalu môžu preniknúť do výrobku a reagovať s ním, v dôsledku čoho sa môže zmeniť pH (pozri bod 3), alebo sa naopak niektoré zložky výrobku absorbujú na povrch obalu (napríklad konzervant a potom už ho nie je dostatok v samotnom výrobku).

Najvhodnejšie z pohľadu prírodnej kozmetiky sú teda sklenené nádoby a z plastov HDPE a PP.

3. pH produktu

pH hotového výrobku má obrovský vplyv na účinnosť konzervantu. Je to zároveň jeden z faktrov, ktorý sa často opomína. Baktérie si hovejú v celkom širokej škále pH od mierne kyslého 5.5 až po mierne zásaditých 8.5, niektoré od 4 až po 9.
Kvasinkám a plesniam sa darí najviac v pH medzi 4 až 6 (ale rastú, aj keď nie tak ochotne vo väčšej škále 3-10).
Mikroorganizmy sa všeobecne dobre prispôsobujú prostrediu a tak paradoxne v prostredí relatívne sterilnej kozmetickej výrobne už môžu byť podstatne odolnejšie než doma v kuchyni.

Takže ak máme výrobok, ktorý má nízke pH, povedzme 4.5, tak skôr v ňom budú rásť kvasinky a plesne, než baktérie, preto potrebujeme konzervant účinný hlavne proti kvasinkám a plesniam. Obdobne pri dostatočne vysokom pH zas potrebujeme konzervant, ktorý pôsobí viac proti baktériám.

Pri dostatočne vysokom alebo nízkom pH zas možno nemusíme konzervant používať vôbec, je ale otazné, či chceme tak veľmi kyslý alebo zásaditý výrobok používať - obvykle to veľmi dráždi pokožku (nebavím sa tu o extrémne zásaditých a kyslých pH, ktoré rozožierajú).

Jednotlivé konzervanty majú obvykle účinnosť pri konkrétnej škále pH. 

Napríklad rôzne kyseliny (sorbová, benzoová....) môžu mať zníženú účinnosť v prípade, že ich dáme do produktu s vyšším pH (nad 5.5). Škálu pH produktu, pri ktorom daný konzervant pôsobí by mal vždy uvádzať výrobca a dobrý predajca, ktorý sa vyzná.

Ak sa ignoruje pH, ľahko môže stať, že konzervant, ktorý je účinný pri pH do 5.5 dá domáci výrobca do krému, kde pH neupraví a je napríklad 6.5 a nestíha sa čudovať, že konzervant nefunguje.... alebo že mu krém splesnivel, keď konzervant ktorý pridal bol len proti baktériám a potreboval by pokryť hlavne plesne a kvasinky...

Ďalším aspektom ovplyvňujúcim dobrú konzerváciu ako sú: kompatibilita a rozpustnosť konzervantov,  aktivita vody,  zložky, ktoré mikroorganizmy rady jedia a oráškové zložky v produkte sa budem venovať v ďalšom článku.

Tak dokozmetikovania!