Proces za studena v rúre na pečenie a recept na 90% olivové mydlo

Táto technika, anglicky tiež nazývaná Cold Process Oven Process (CPOP) je novšou metódou výroby mydla doma a leží niekde na pomedzí procesov za studena a za tepla, s výhodami oboch.

Tento postup sa mi veľmi zapáčil, pretože som nebola spokojná s výsledkami metódy za studena pri výrobe kastílskeho mydla - teda mydla zo 100% olivového oleja. Robila som ho v menšej, valcovitej, zle izolovanej plastovej forme, a mydlo mi neprešlo gélovou fázou. Strašne dlho mu trvalo kým sa skončila zmydelňovacia reakcia (vyše mesiaca) a aj tak mydlo veľmi málo pení. Na druhý pokus som sa teda rozhodla nič nenechať na náhodu a táto metóda v rúre sa mi zdala ako uliata -  a nemýlila som sa.


Prakticky až do vyliatia mydla do formy sa jedná o to isté ako je proces za studena, len potom sa celá forma strčí do rúry na pečenie, no a tu sa postupy líšia podľa rôznych "škôl":
1) buď sa mydlo dáva vyhriatej na cca 50°C na dve hodiny a potom sa rúra vypne a mydlo sa tam nechá cez noc (vtedy je zrejme najlepšia forma drevená,ktorá dobre drží teplo), alebo
2) sa rúra vyhreje na 85-95°C a tam sa mydlo "pečie" zhruba 2-4 hodiny, až kým mydlo neprejde celé fázou gélu

Ja som v čase výroby tohoto mydla vedela len o procese 1), ale rýchlo som zistila, že by som teploty bez problémov zvýšila. Ďalším štúdiom som získala ešte viac znalostí a tu sa s nimi podelím:


Výhody sú jednoznačné:

+ Vďaka tomu, že sa mydlo vlieva do formy vo fáze stopy, tak ako v procese za studena, je možné vytvárať komplikované farebné vzory

+ Podobne ako pri procese za tepla, mydlo je po vybratí z rúry a po vychladnutí hotové a môže sa hneď použiť, pretože prešlo gélovou fázou a všetky zložky sú zreagované - netreba čakať týždne. Čím dlhšie sa mydlo v rúre nechá, tým viac vody sa odparí a tým menej času potrebuje na stvrdnutie a získanie životnosti.  

Teploty v rúre musia byť dobre kontrolované a nesmiete to prehnať, a to hneď z dvoch dôvodov:

- voda by sa nemala vypariť skorej než mydlo prejde gélovou fázou, lebo tým by sa paradoxne saponifikácia spomalila - nedostatok vody totiž znemožní zmiešavanie NaOH a olejov.
- môžu vám vyprchať esenciálne oleje, ak teplota prekročí ich bod vyparovania.

Pretože väčšina rúr na pečenie nie je citlivá na teploty pod 100°C, bude sa Vám hodiť teplomer na pečenie mäsa, ktorý zapichnete do mydlovej hmoty, aby ste ju mohli monitorovať.

Formy môžu byť veľké i jednotlivé, v každom prípade ale odolné voči teplu! Najlepšie sú silikónové, alebo drevená forma vystlaná papierom na pečenie. Myslím, že by to prežila aj papierová krabica na drevenej podložke.

Poznámka k receptu: Zahrievaním formy v rúre som dosiahla úplné zmydelnenie v priebehu niekoľkých hodín, a pre vyriešenie problému s nízkou penivosťou mydla som do receptu pridala ricínový olej, ktorý má vďaka svojmu špeciálnemu zloženiu vyššiu priľnavosť k vode a tým aj prepožičiava mydlu lepšiu rozpustnosť - teda bublinky!

Recept
Roztok hydroxidu
Destilovaná voda	380g
NaOH	128g
Tekuté potravinárske farbivo zelené - chlorofyl	10ml
Oleje a tuky
Ricínový olej	100g
Olivový olej	900g

Postup: 
1) Najprv som zmiešala NaOH s vodou, a po vychladnutí roztoku som doňho primiešala chlorofyl - tentokrát som ho nepridávala v stope, pretože som sa v múdrej knihe The Soapmaker's Companion od Catherine Failor dočítala, že niektoré farbivá potrebujú trochu viac času na to aby sa celkom rozvinul ich potenciál a dobre sa v roztoku rozpustili. Na to ale v stope nie je čas a ja potvrdzujem, že to je pravda, moje mydlo je krásne zelené omnoho zelenejšie než to, do ktorého som pridávala chlorofyl v stope.


2) Oleje som zohriala na 40°C, NaOH roztok som nechala vychladnúť na rovnakú teplotu a všetko zmiešala mixérom do stopy. Trvalo mi to hodnú chvíľu, dlhšie než som zvyknutá, asi 5 minút, to je ale tým, že som mala v recepte len tekuté oleje a takisto vyššími teplotami. Stopa bola aj po tomto čase relatívne tekutá.
Po celú dobu miešania si hmota udržiavala teplotu 39°C.
Vôňu som tentokrát vynechala, chcela som mydlo, ktoré bude vhodné aj pre ľudí s veľmi citlivou pokožkou.

3) Nakoniec som všetko vyliala do silikónovej formy a strčila do vyhriatej rúry, kde som to nechala asi 3 hodiny piecť. Najprv som dala 50°C, ale to sa mi zdalo málo - termostat v rúre na takéto nízke teploty nereaguje dobre, takže som to ku koncu na poslednú 1/2 hodinu zvýšila na 90°C. Pre budúcnosť strčím do mydla teplomer na pečenie a rovno ju predohrejem na 90°C.
Nakoniec som rúru vypla a nechala tam mydlo cez noc.



4) Ráno mydlo zvrchu vyzeralo že gélová fáza nedošla konca, ale to nebola pravda - mydlo bolo len na tenkej povrchovej vrstve nezgélované, vnútri bola gélová fáza všade, ako som zistila po jeho vytiahnutí. Mydlo ale bolo stále veľmi mäkké, preto som ho zapla nachvíľku znovu na polhodinu na 90°C, vypla a nechala v rúre cez deň.

Mydlo ráno po noci strávenej vo vypnutej rúre - je vidieť, že je veľmi mäkké, vyzerá to, že v strede prebehla gélová fáza, ale nedobehla do konca.

5) Večer po návrate z práce som ho pre istotu tak na polhodinu znovu zahrievala v rúre a potom ho nechala vychladnúť. Takto mydlo teda vyzeralo po 24 hodinách:

Mydlo ten istý deň večer, po dni strávenom v rúre - vyzerá rovnako, len je tvrdšie.

Náhľad zboku odhalil, že mydlo napriek povrchnému zdaniu prešlo celé gélovou fázou.

6) Mydlo som už ďalej nezahrievala, ale som ho nechala ďalších 12 hodín cez noc vo forme odpočívať - stále sa mi zdalo príliš mäkké na krájanie. Ráno, teda po 36 hodinách od výroby som ho vytiahla z formy a nechala ešte do večera stuhnúť.

Mydlo čerstvo vytiahnuté z formy po 36 hodinách.

7) Po 48 hodinách už bolo mydlo dostatočne pevné, takže som ho nakrájala. Krásne vonia po olivovom oleji, ale predpokladám, že to nevydrží dlho, pretože ani predchádzajúcemu kastílskemu tá vôňa nevydržala. Mydlo krásne pení - vďaka ricínovému oleju!

POZNÁMKA: Nabudúce rúru predohrejem rovno na 90 °C a nechám tam mydlo piecť tri hodiny, predpokladám, že dosiahnem to isté - dodatočné zahrievanie rúry na druhý deň ráno a večer nebolo potrebné.